Samuelova Malá domů o jeho zkušenostech s různými evropskými ligami

Aký máte názor na to, že sa dnes v slovenskom futbale rodí tak málo veľkých talentov a osobností? Súvisí to napríklad s nedostatkom financií v kluboch alebo je to povahou súčasnej generácie mladých futbalistov?

Samuel Mráz
Samuel Mráz

„Slovenský futbal mal v minulosti veľa osobností, má ich aj dnes a verím, že v budúcnosti ešte bude mať množstvo talentov, ktoré Slovensku urobia v zahraničí dobré meno. Myslím si, že na Slovensku je aktuálne v malých kluboch množstvo osobností, s ktorými je ešte nutné pracovať a futbalovo ich vychovať. Financie v tom určite hrajú dôležitú úlohu. Zahraničné veľkokluby si vychovávajú svojich hráčov odmalička a poskytujú im zázemie na vysokej úrovni. Starajú sa o nich od začiatku profesionáli, ktorí ich naučia milovať futbal a dať do toho všetko. Bohužiaľ to na Slovensku to ešte nie je na takej úrovni, ale verím, že aj to sa raz zlepší a mladí futbalisti sa budú môcť naplno venovať futbalu a nebudú musieť riešiť finančnú situáciu. Verím, že na Slovensku vznikne ešte mnoho futbalových legiend.“

Pôsobili ste v slovenskej, talianskej, dánskej a poľskej lige. Čím bola pre Vás každá z nich špecifická? Vidíte tam rozdiely v prístupe trénerov alebo hráčov?

„Rozdiely medzi týmito ligami určite boli, avšak nie také výrazné. Futbal bol pre mňa všade rovnaký – hralo sa rýchlo, dynamicky a bolo to fyzicky náročné. Menšie rozdiely som pozoroval len v rámci mentality hráčov. Som veľmi rád, že som mal možnosť vyskúšať si tieto ligy. Dalo mi to veľmi veľa a posunulo ma to ďalej. Vďaka tomu som spolupracoval s množstvom trénerov a som vďačný za to, že som si s nimi vytvoril dobrý vzťah, a že vo mne videli potenciál, ktorý sme spolu mohli ďalej rozvíjať. Každý tréner má rád iný systém hry, iné typy hráčov, je to veľmi rôznorodé. Každý z mojich trénerov mi prispel do mojej kariéry niečím iným.“

V rámci Vášho pôsobenia v Empoli ste už na treťom hosťovaní. Akým spôsobom sa spolupodieľate na výbere klubov, v ktorých hosťujete, aby ste sa uistili, že v tíme budete pravidelne nastupovať a futbalovo rásť? Mrzelo Vás, že ste sa pred sezónou sťahovali z popredného dánskeho veľkoklubu do poľského Lublinu?

„Hráči chcú ísť samozrejme tam, kde budú môcť byť na ihrisku čo najdlhšie. Určite neľutujem moje rozhodnutia, vďaka ktorým som už na treťom hosťovaní. V každom klube som sa snažil ísť naplno a odohrať svoje maximum. Dával som si záležať na tom, aby som stále napredoval a posúval sa ďalej. Sťahovanie z Brøndby ma veľmi mrzelo, pretože som sa tam cítil dobre a mal som pocit, že to všetko išlo správnym smerom. Určite je pre hráča lepšie, ak je v klube čo najdlhšie. Ja som mal s trénermi a ostatnými hráčmi vybudované dobré vzťahy, poznal som ako klub funguje a mohol som tak podávať lepšie výkony. Mrzelo ma, že som nemohol ďalej hrať pre takých úžasných fanúšikov, ktorí vedeli vždy vytvoriť neopakovateľnú atmosféru. Po odchode som chcel hrať za klub, ktorý je kvalitný a ktorý môže pomôcť mne tak, ako aj ja môžem pomôcť jemu a som rád, že sa mi to podarilo.“

Od Vašich 21 rokov hráte v zahraničných kluboch. Zvykli ste si na to byť takú dlhú dobu mimo domova? Vraciate sa na Slovensko rád? Čo Vám najviac v zahraničí chýba?

„Prvý rok v Taliansku bol pre mňa zoznamovaním sa so všetkým novým, čo som pred tým nezažil. Prvýkrát som bol v zahraničí takú dlhú dobu sám a ďaleko od domova. Myslím si, že som to zvládol a po roku som si už zvykol. Momentálne to na Slovensko nemám až tak ďaleko, tak som veľmi rád, že sa mi už párkrát podarilo dostať domov. Za rodinou a kamarátmi sa vraciam veľmi rád, vždy si tam naplno oddýchnem a prídem na iné myšlienky. V zahraničí mi chýba najmä voľnočasové vyžitie, keďže veľa mojich spoluhráčov má už vlastné rodiny. Nefunguje to tak ako na Slovensku, kde je bežné, že si aj sedem hráčov spolu zájde na kávu. Raz za čas sa ale aj tu zorganizuje spoločná večera a vieme tak dohnať to, čo sme spolu zameškali. Čo mi ale určite chýba v zahraničí najviac je samozrejme domáca kuchyňa.“

Vieme o Vás, že rád čítate knihy. Je to okrem futbalu Váš najväčší koníček? Čo Vám okrem toho pomáha sa po ťažkom dni odreagovať a zrelaxovať?

„Čítanie mám veľmi rád, pomáha mi to relaxovať a vyčistiť si hlavu. Rád tiež pozerám seriály, pri ktorých sa snažím vžiť do konania postáv, a to mi pomáha sa úplne odreagovať. Veľmi rád chodím plávať, telefonujem s kamarátmi, niečo uvarím a snažím sa vyplniť každý deň rôznymi aktivitami, aby som sa ani chvíľu nenudil.“

Nejnovější příspěvky

Malá domů Jakuba o cestě přes Slavii do Polska

Malá domů Jakuba o cestě přes Slavii do Polska

JAKUB JUGAS, obránce polského týmu Cracovia, který má za sebou zároveň zkušenosti ze sedmi českých týmů. Jak hodnotí svá angažmá v české lize a kvalitativní posun, který má za sebou polská nejvyšší soutěž v posledních letech? Jakub Jugas ZLÍN: Jsi odchovanec...

Malá domů Adél o koncích a nových začátcích

Malá domů Adél o koncích a nových začátcích

ADÉLA PIVOŇKOVÁ, brankářka pražské Sparty, ale především žena, která se nevzdává. Její příběh dnes nebude o porovnávání různých lig či tréninkových procesů. S Adél jsme si povídali o tom, jaké to je dostat se na sportovní dno a jak láska k fotbalu dokáže při...

Malá domů: Kamila Dubcová o Sassuolu Calcio

Malá domů: Kamila Dubcová o Sassuolu Calcio

Kamila Dubcová, záložnice české ženské fotbalové reprezentace a hráčka italského týmu U.S. Sassuolo Calcio Femminile. Jak hodnotí italskou nejvyšší soutěž, svůj tým a šance dalších českých hráček doplnit ji a Andreu Staškovou na Apeninském poloostrově? Kamila Dubcová...