Mária Korenčiová, brankářka slavného italského týmu AC Milán a kapitánka slovenské fotbalové reprezentace, přijala pozvání do naší Malé domů. Jaké je to nastupovat v nejvyšší italské soutěži a čím se liší ženská Serie A od Bundesligy, ve které Majka nastupovala za týmy Sand a Freiburg?
ZAHRANIČNÍ SMĚŘOVÁNÍ: Tvá profesionální kariéra je opravdu bohatá. Po odchodu z bratislavského Slovanu jsi měla možnost hrát fotbal v dalších čtyřech zemích (ČR, Německo, Švýcarsko a Itálie). Mohla bys nám tuto svoji cestu popsat? Jak jsi se rozhodovala při volbě nových angažmá, kde se ti líbilo nejvíc a naopak, kam už se vracet nepotřebuješ?
„Do zahraničia som sa rozhodla odísť, keď som mala 23 rokov. Končila som štvrtý ročník na vysokej škole. S bratislavským Slovanom som vyhrala Slovenskú ligu aj pohár a absolvovala som trikrát Ligu majstrov. V ženskej reprezentácií som mala pevnú pozíciu, a tak som logicky hľadala ďalšiu možnosť ako sa posunúť. V Českej republike som mala veľa spoluhráčok z reprezentácie a často sme hrávali turnaje alebo prípravné zápasy proti českým družstvám. Vedela som, že herne to pre mňa bude určite posun, a zároveň vďaka podobnosti jazyka nebudem mať problém prispôsobiť sa novému prostrediu a prvýkrát si vyskúšať aké je to “žiť na vlastnú päsť”. V polovici sezóny som dostala možnosť ísť na skúšku do druholigového SC Sand a po pár dňoch strávených v Nemecku som sa rozhodla, že po konci sezóny odídem z Českej republiky. V SC Sand som strávila 3 roky. Postúpila som do najvyššej nemeckej ligy, zahrala som si finále nemeckého pohára, no striedavo som hrala a sedela na lavičke. Po troch rokoch som sa rozhodla, že chcem mať istotu a hrať. Tak som sa vybrala do Švajčiarska, ktoré mi ponúklo dobré podmienky, a zároveň istotu priateľského prostredia, keďže v tom období v Neunkirchu hralo ďalších päť Sloveniek. Vyhrali sme ligu aj pohár, no klub po sezóne kvôli finančným problémom zavreli a narýchlo som si musela hľadať nový angažmán. Dostala som ponuku do Freiburgu, ktorý mal v tom období veľmi dobrý káder s nemeckou reprezentačnou brankárkou. Bola to pre mňa výzva. Polroka som síce sedela na lavičke, no druhú polovicu som odohrala ako jednotka a skončili sme na treťom mieste, čo v nemeckej lige naozaj nie je jednoduché. Pred koncom sezóny mi prišla ponuka z Talianska. Manažérka AC Milána mi napísala a chcela vedieť, čo mám v pláne na ďalšiu sezónu. Keďže som v Nemecku nikdy nemala pevnú pozíciu, a samozrejme aj vzhľadom na zvučné meno AC Milána, dlho som neváhala a podpísala som zmluvu v Taliansku, kde hrám teraz tretím rokom.“
BUNDESLIGA: V Bundeslize jsi odehrála 32 zápasů. Čím je tato liga specifická a jiná od jiných soutěží? A jaký to byl zážitek čelit v brance útočnicím VfL Wolfsburg, jednomu z nejlepších ženských týmů současnosti?
„Nemecko bolo pre mňa veľkou školou. Veľa som sa tam naučila. Narozdiel od mojich predošlých skúseností, každý jeden zápas bol boj. Nikdy neviete ako to skončí. Jediné, čo je jasné je, že ak do toho nedáte úplne všetko, tak nevyhráte. Je to veľmi vyrovnaná súťaž a družstvá, ktoré prichádzajú z druhej ligy majú veľký problém udržať sa. Je to fyzický namáhavé a takticky náročné. V zápase sa naozaj behá do poslednej minúty. V posledných rokoch sa trochu odtrhli Bayern a Wolfsburg, ale to je vzhľadom na ich úplne iné finančné podmienky logické. Tým, že som hrala za družstvá v strede tabuľky, vždy som mala veľa práce a zápasy boli stále náročné. Bolo jedno, či hráme proti Bayernu či Wolfsburgu, každá chyba znamenala gól. Takže proti nim som v podstate išla na ihrisko s vedomím, že musím podať moje maximum a stále to nemusí stačiť na to, aby sme vyhrali alebo získali aspoň jeden bod. Myslím, že toto obdobie ma určite posunulo na ďalšiu úroveň.“
SERIE A: Naši další otázkou se budeme vlastně trochu opakovat. Posuneme se však o kousek níže na jih, do Itálie. Do země, kde jsi již třetím rokem a na svém kontě máš více jako pět desítek zápasů. V čem je Serie A jiná od Bundesligy? Je to nejlepší liga, ve které jsi měla možnost nastupovat?
„Nemyslím si to. Talianska liga sa posúva. Každým rokom robí veľké kroky dopredu. Pre väčšinu futbalistiek sú tu momentálne lepšie podmienky, ako vo väčšine nemeckých klubov, ale herne to ešte chvíľku potrvá kým sa Taliansko dostane na klubovej úrovni medzi elitu. To sa potvrdzuje aj v Lige majstrov, kde talianske kluby zatiaľ nehrajú takú veľkú úlohu. Talianska liga je každým rokom viac a viac vyrovnaná a láka lepšie hráčky zo zahraničia. Má však svoje špecifiká a talianská mentalita nemusí sadnúť každému. Ale to je asi rovnaké ako v mužskom futbale. Každá krajina má svoj štýl a to platí aj pre ženský futbal. Taliansky futbal je určite viac technický.“
AC MILAN: Milánské AC je tým s obrovskou historií a renomé. Na základě rozhovorů s řadou jiných hráček však víme, že podmínky pro ženské týmy ne vždy slávě jména klubu odpovídají. Jaké zázemí a podmínky má ženský tým v AC? Měla jsi možnost zahrát si na San Siru?
„Myslím si, že v tomto prípade podmienky zodpovedajú veľkosti klubu. Samozrejme, že to stále nemôžeme porovnávať s mužmi, kde sú podmienky a finančné ohodnotenie úplne iné, ale v Miláne máme vytvorené naozaj dobré zázemie. Trénujeme v centre, kde trénuje celá mládež, no tým, že tréningu sú vždy doobeda, máme ho prakticky celé pre nás. A to platí aj o realizačnom tíme. Niekedy mám pocit, že ich je viac ako hráčok (smiech). Na San Sire sme odohrali zatiaľ jeden zápas. V októbri minulého roka sme sa tam stretli s Juventusom. Bol to historicky prvý zápas a zatiaľ aj posledný. Podľa všetkého by sme tam mohli nabudúci rok odohrať Ligu majstrov, ale to sa ešte uvidí.“
ITALSKÁ SPECIFIKA: Itálie se zdá být pro fotbalisty a fotbalistky zemí zaslíbenou. Fotbal je náboženstvím a kvalita života mimo fotbal je na vysoké úrovni. Jak vypadá dolce vita ve tvém podání a stane se Milan tvým domovem i po kariéře?
„Dolce vita (smiech). Áno v Taliansku je naozaj dobrý život. Dobré jedlo, dobré počasie, na každom rohu niečo zaujímavé na spestrenie dňa. Či to je ale aj pracovná a životná idylka, o tom nie som úplne presvedčená. Talianska mentalita je naozaj dosť odlišná od toho, na čo som bola zvyknutá a človek sa občas ocitne v bežnej situácii a “búcha si hlavu o stenu”, ako je to možné, že táto situácia nemá riešenie. Myslím, že po kariére sa sem určite vrátim, ale len na dovolenku (smiech).“
REPREZENTACE: Závěrem bychom se rádi zeptali na aktuální postavení slovenské reprezentace. Nastupuje za ni řada hráček se zahraničními zkušenostmi. Týmu však náleží v žebříčku FIFA až 46. místo. Jaké jsou stávající možnosti slovenského národního týmu, a kdy jej uvidíme na velkém turnaji?
„To je pravda. Väčšina hráčok našej reprezentácie hráva za zahraničné kuby. Máme však stále pomerne mladý káder, ktorý potrebuje čas, aby dozrel. Dostať sa na záverečný turnaj je snom každej jednej hráčky. Úroveň reprezentačných družstiev v Európe je vysoko a stále napreduje. Je veľmi ťažké držať krok, keď už od začiatku strácate. Určite je to možné, ale kedy a ako sa nám to môže podariť, je pre mňa veľmi ťažké odhadnúť.“
